Preskočiť na obsah

BitKeeper

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
BitKeeper

Logo
Základné informácie
AutorBitMover Inc.
Uvedenie4. mája 2000
Posledná stabilná verzia7.3.3 (29. decembra 2018[1])
Vyvinutý vC
Operačný systémAIX, FreeBSD, HP-UX, IRIX, Linux, Mac OS X, Solaris, Windows
Stav vývojaukončený
Typ softvérudistribuovaný systém na správu verzií
Licenciaproprietárna (2000 – 2016)[pozn. 1]; Apache License 2.0 (od 2016)[pozn. 2]
Ďalšie odkazy
Webová stránkabitkeeper.org

Pozri aj Informačný portál

BitKeeper je ukončený softvérový nástroj na distribuovanú správu verzií zdrojového kódu počítačových programov. Pôvodne ho ako proprietárny softvér vyvíjala spoločnosť BitMover Inc., súkromná firma založená v roku 1998 v Kalifornii.[2] Dňa 9. mája 2016 bol uvoľnený ako softvér s otvoreným zdrojovým kódom pod licenciou Apache 2.0.[3] Od vydania 7.3.3 v decembri 2018 sa BitKeeper ďalej nevyvíja.[4][5]

BitKeeper pôvodne vyvinula spoločnosť BitMover Inc., ktorú založil a ako generálny riaditeľ viedol Larry McVoy; ten predtým navrhol systém na správu zdrojového kódu TeamWare pre spoločnosť Sun.[6][7]

BitKeeper a jadro Linuxu

[upraviť | upraviť zdroj]

Systém, z ktorého vznikol BitKeeper, opísal Larry McVoy prvý raz v septembri 1998 ako riešenie problémov, s ktorými sa vývoj Linuxu pri svojom raste stretával.[8] Predbežné beta verzie boli k dispozícii v máji 1999[9] a 4. mája 2000 vyšlo prvé verejné vydanie BitKeepera.[10][11]

Spoločnosť BitMover poskytovala bezplatný prístup k systému niektorým projektom otvoreného alebo slobodného softvéru; jedným z nich bol vývoj jadra Linuxu. Licencia bezplatnej verzie umožňovala vývojárom používať nástroj bez poplatku pod podmienkou, že počas jeho používania nebudú vyvíjať konkurenčný produkt.[7] Bezplatná verzia zároveň zaznamenávala všetky zmeny na centrálnom serveri, kde mali byť verejne dostupné.[12]

Vo februári 2002 začal Linus Torvalds používať BitKeeper na správu hlavnej vetvy jadra Linuxu, čo vyvolalo kontroverziu. Proti používaniu neslobodného nástroja pri vlajkovom projekte slobodného softvéru protestovali viacerí, medzi nimi zakladateľ projektu GNU Richard Stallman.[7][13] Snahy vytvoriť podobnú funkcionalitu v otvorenom softvéri viedli k ďalším flame wars v elektronickej konferencii Linux kernel mailing list, v ktorých generálny riaditeľ spoločnosti BitMover Larry McVoy vysvetľoval, že Torvaldsovi a ďalším vývojárom nástroj na vývoj jadra rád poskytne, nie však na spätné inžinierstvo (angl. reverse engineering).[7]

V apríli 2005 spoločnosť BitMover oznámila, že prestane komunite poskytovať bezplatnú verziu BitKeepera. Ako dôvod uviedla, že Andrew Tridgell, ktorého organizácia OSDL platila za prácu na nesúvisiacom projekte, skúmal protokol BitKeepera metódou spätného inžinierstva, aby mohol získavať údaje z jeho repozitárov bez súhlasu s licenciou.[7][14] Tridgell uviedol, že jeho nástroj mal umožniť export do iných systémov na správu zdrojového kódu a že pri jeho písaní BitKeeper vôbec nepoužil, a preto sa naňho licencia nevzťahovala.[14] Spoločnosť BitMover vyčlenila prostriedky na komerčné licencie pre niektorých vývojárov jadra, Linus Torvalds však medzi nimi nebol; McVoy uviedol, že ak by Torvalds a ďalší vývojári zamestnaní v OSDL prešli inam, licencie by im poskytol bezplatne.[7] To podnietilo komunitu vývojárov Linuxu, a najmä Linusa Torvaldsa, k vývoju vlastného nástroja – systému Git, ktorý vznikol v roku 2005.[15]

Bezplatnú verziu chcela spoločnosť BitMover podľa oznámenia z apríla 2005 postupne stiahnuť v priebehu nasledujúcich troch mesiacov.[7][14] Spor o konkurenčné nástroje sa týkal aj komerčných používateľov: v septembri 2005 McVoy kontaktoval vedenie firmy, ktorá používala komerčne licencovaný BitKeeper, pretože považoval za „neprijateľné“, aby zamestnanec zákazníka pracoval na slobodnom projekte Mercurial, ktorý vnímal ako konkurenčný. Tento zamestnanec, Bryan O'Sullivan, odpovedal: „Aby som sa vyhol akémukoľvek dojmu konfliktu, dobrovoľne som Larrymu prisľúbil, že pokiaľ budem používať komerčnú verziu BitKeepera, nebudem prispievať do vývoja Mercurialu.“[16]

Prechod na otvorený softvér

[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 9. mája 2016 vyšla verzia 7.2ce, prvé vydanie BitKeepera s otvoreným zdrojovým kódom,[17] a to pod licenciou Apache 2.0.[3]

  1. ↑ Proprietárna licencia od roku 2000 do 9. mája 2016.
  2. ↑ Licencia Apache 2.0 od 9. mája 2016.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ BitKeeper version 7.3.3 released Dec 29 2018 [online]. BitKeeper.org, 2019-02-09. Dostupné online. (po anglicky)
  2. ↑ Company [online]. BitMover, [cit. 2026-11-02]. Dostupné online. Archivované 2013-10-01 z originálu. (po anglicky)
  3. 1 2 BitKeeper [online]. [cit. 2016-05-10]. Dostupné online. Archivované 2016-05-10 z originálu. (po anglicky)
  4. ↑ BitKeeper community forum [online]. BitMover, 2019-12-31, [cit. 2020-05-06]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. ↑ bk-7.3.3: minor compatibility update [online]. GitHub, [cit. 2026-11-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. ↑ Founders [online]. BitMover, [cit. 2026-11-02]. Dostupné online. Archivované 2007-06-09 z originálu. (po anglicky)
  7. 1 2 3 4 5 6 7 Jeremy. Feature: No More Free BitKeeper [online]. KernelTrap, 2005-04-05, [cit. 2026-10-03]. Dostupné online. Archivované 2012-05-23 z originálu. (po anglicky)
  8. ↑ MCVOY, Larry. A solution for growing pains [online]. linux-kernel (elektronická konferencia), 1998-09-30. Dostupné online. (po anglicky)
  9. ↑ Current status [online]. BitMover, 1999. Dostupné online. Archivované 1999-05-08 z originálu. (po anglicky)
  10. ↑ Current status [online]. BitMover, 2000-05-04. Dostupné online. Archivované 2000-06-17 z originálu. (po anglicky)
  11. ↑ Development projects [online]. LWN.net, 2000-05-11. Dostupné online. (po anglicky)
  12. ↑ Not quite Open Source [online]. LWN.net, 1999, [cit. 2026-11-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  13. ↑ STALLMAN, Richard. Bitkeeper outragem, old and new [online]. linux-kernel (elektronická konferencia), archív MARC, 2002-10-13, [cit. 2019-08-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  14. 1 2 3 BARR, Joe. BitKeeper and Linux: The end of the road? [online]. NewsForge, 2005-04-11, [cit. 2026-10-03]. Dostupné online. Archivované 2005-04-17 z originálu. (po anglicky)
  15. ↑ CHACON, Scott; STRAUB, Ben. Pro Git. 2. vyd. [s.l.] : Apress, 2014. [cit. 2026-11-02]. Kapitola 1.2 Getting Started – A Short History of Git. (po anglicky)
  16. ↑ O'SULLIVAN, Bryan. Why I am no longer working on Mercurial [online]. mercurial-devel (elektronická konferencia), 2005-09-30, [cit. 2007-04-14]. Dostupné online. Archivované 2007-09-29 z originálu. (po anglicky)
  17. ↑ wscott. Bk-7.2ce released 2016-05-09 [online]. BitKeeper.org, 2016-05-17, [cit. 2026-10-03]. Dostupné online. (po anglicky)

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku BitKeeper na anglickej Wikipédii.