Kurfirst


Kurfirst (z nem. „voliace knieža“: küren – voliť + Fürst – knieža) alebo zriedkavo knieža voliteľ či knieža volič bolo ríšske knieža s právom voliť kráľa Svätej rímskej ríše. Neskôr bol kráľ pápežom „povýšený“ na cisára. Pôvod tejto funkcie nie je úplne jasný. Prvýkrát sa kurfirsti spomínajú pri voľbe Alfonza X. Múdreho a Richarda Cornwallského v 13. storočí.
Pôvodne volili kráľa všetky ríšske kniežatá. Okolo polovice 13. storočia sa počet kurfirstov ustálil na sedem, čo v roku 1356 formálne spísal cisár Karol IV. svojou Zlatou bulou. Títo siedmi sú:
- traja duchovní:
- kolínsky arcibiskup (arcikancelár v Itálii),
- mohučský arcibiskup (arcikancelár pre nemecké časti ríše),
- trevírsky arcibiskup (arcikancelár v Burgundsku),
- štyria svetskí:
- český kráľ (arcičašník),
- saský vojvoda (arcimaršálik),
- brandenburský markgróf (arcikomorník),
- rýnsky falcgróf (arcistolník).
Predsedal im mohučský arcibiskup, ktorý mal právo korunovať kráľa. Zástupcom predsedu bol saský vojvoda.
Počet a členstvo sa v histórii viackrát menil. V roku 1620 bol Fridrich V. Falcký zbavený hodnosti kurfirsta a tá bola daná bavorskému vojvodovi, no po Vestfálskom mieri v roku 1648 bolo kurfirstvo Falcku vrátené, čím stúpol počet voličov na osem. Ako deviaty kurfirst pribudol v roku 1692 brunšvicko-lüneburský (Braunschweig-Lüneburg) vojvoda v Hannoveri. Na osem členov klesol zbor kurfirstov v roku 1777 vymretím priamej línie bavorských Wittelsbachovcov, keď bavorské a rýnske elektorstvo bolo spojené v osobe Karla Theodora zo Sulzbachu.
Po mieri v Luneville v roku 1801 za napoleonských vojen boli duchovné kniežatstvá na ľavom brehu Rýna (Kolín a Trevír) sekularizované, čím poklesol počet kurfirstov na šesť. V roku 1803 bol ich počet zvýšený na 10 tým, že sa kurfirstami stali bádenský vojvoda, württemberský vojvoda, hessensko-kasselský vojvoda a salzburský arcibiskup. V roku 1805 bolo kurfirstvo Salzburgu odňaté a dané würzburskému arcibiskupovi. Praktický výkon kurfirstských právomocí zanikol 6. augusta 1806, keď sa František II. zriekol zvláštnym patentom hodnosti cisára Svätej rímskej ríše. Posledným kurfirstom bol Fridrich Wilhelm II. hessenský, majiteľ hořovického panstva v Čechách, zbavený svojej krajiny v roku 1866 Pruskom. Ako odznak používali kurfirsti purpurovú čiapku s hermelínovým lemovaním pri spodnom okraji a s hermelínových chvostíkom na vrchole.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kurfirst