Perl

Perl
Druh	Funkčný, objektový, procedurálny[1]
Dátum vzniku	December 1987[2]
Použitie	Všetky platformy
Typová kontrola	Dynamická
Tvorca	Larry Wall
Používané prípony	.pl, .pm, .t

Perl (Practical Extraction and Report Language)^[3] je univerzálny, interpretovaný (t.j. netreba ho kompilovať) programovací jazyk, vyvinutý v roku 1987, Larrym Wallom, lingvistom, ktorý pracoval ako správca systémov v NASA.^[4] Zámerom bolo spraviť jazyk praktický (ľahko používateľný, výkonný, kompletný) a nie nevyhnutne pekný (elegantný, minimalistický).^[5] Jazyk prešiel viacerými vývojovými míľnikmi:

Pôvodne bol Perl vyvinutý na manipuláciu textu, dnes sa používa v mnohých oblastiach, od správy systémov, programovanie webov, sieťové programovanie, vývoj GUI, programovanie hier a 3D grafiku pomocou OpenGL, až po webové aplikácie, akou bola v začiatkoch napríklad Wikipédia.^[5][8] Perl 5 beží na viac ako 100 platformách od prenosných zariadení až po mainframy.^[1]

Medzi hlavné črty Perl-u patrí:

• masívna knižnica použiteľného kódu
• kultúra best practices a testovania
• priateľská a otvorená komunita

Programovať v Perl-e sa dá rôznymi štýlmi v závislosti na projekte, dostupnom čase, očakávanej potreby údržby programu, osobnom štýle. Moto jazyka je TIMTOWTDI (There's more than one way to do it),^[9] čo umožňuje tvoriť pekný kód ale aj ťažko čitateľný neporiadok.

Wall chcel jazyk pôvodne nazvať „pearl“ s výkladom Practical Extraction and Report Language; keď sa však dopočul o staršom grafickom jazyku s rovnakým názvom, skrátil ho na „perl“.^[3] Neskôr pridal aj žartovný výklad Pathologically Eclectic Rubbish Lister, ktorý uvádza aj oficiálna dokumentácia.^[3][9] Názov sa spočiatku písal malými písmenami; približne v čase Perlu 4 sa ustálilo rozlišovanie medzi „perl“ (program, ktorý spúšťa skripty) a „Perl“ (jazyk).^[3][10] Podľa oficiálnych častých otázok (FAQ) Perl nie je skratka, a preto by sa nemal písať „PERL“.^[10] V americkej angličtine sa vyslovuje [purl], v britskej /pɜːl/.^[11]

Prvé vydanie knihy Programming perl od Larryho Walla a Randala Schwartza vydalo nakladateľstvo O'Reilly v roku 1991.^[12][13] Pre ťavu na obálke sa knihe hovorí „Camel Book“.^[3][12] V decembri 2024 skupina členov komunity zverejnila nové logo jazyka s ťavou, ktoré je oddelené od obrázka na obálke knihy nakladateľstva O'Reilly a šíri sa pod licenciou Creative Commons CC BY.^[14]

Larry Wall uvádza ako tri hlavné cnosti programátora lenivosť, netrpezlivosť a pýchu (laziness, impatience and hubris).^[3] Jednou z myšlienok, ktoré pri návrhu Perlu zdôrazňuje, je, že veci, ktoré sú rozdielne, majú aj rozdielne vyzerať.^[30]

Perl má tri hlavné typy premenných – skaláry, polia a hašovacie tabuľky (asociatívne polia). Typ premennej určuje znak pred jej názvom (tzv. sigil): $ pre skalár, @ pre pole a % pre hašovaciu tabuľku.^[5] Jazyk podporuje objektovo orientované, procedurálne a funkcionálne programovanie a obsahuje výkonné nástroje na spracovanie textu, vďaka ktorým sa hodí na prácu s HTML, XML a inými značkovacími aj prirodzenými jazykmi.^[1] Rozhranie DBI umožňuje prácu s databázami (Oracle, PostgreSQL, MySQL a ďalšími), cez rozhrania XS alebo SWIG sa dá Perl prepojiť s externými knižnicami v jazykoch C a C++ a interpreter Perlu možno vložiť aj do iných systémov, napríklad webových či databázových serverov.^[1]

Eric Raymond považuje za najsilnejšiu stránku Perlu jeho mimoriadne silné zabudované prostriedky na spracovanie textových, riadkovo orientovaných údajov pomocou vzorov, v čom je podľa neho neprekonateľný.^[31] Dokumentácia vstavaných funkcií o ich rozdielnom správaní v rôznych kontextoch žartom poznamenáva, že „vo všeobecnosti robia to, čo chcete, pokiaľ nechcete konzistentnosť“.^[32]

Perl je slobodný softvér; šíri sa pod dvoma licenciami, Artistic License a GNU General Public License (verzia 1 alebo ľubovoľná neskoršia), z ktorých si používateľ môže vybrať.^[33]

Program „Hello, world“ v Perle:^[5]

print "Hello, world\n";

Práca so skalárom, poľom a hašovacou tabuľkou:^[5]

my $animal = "camel";                                   # skalár
my @animals = ("camel", "llama", "owl");                # pole
my %fruit_color = (apple => "red", banana => "yellow"); # hašovacia tabuľka

print $animals[0];          # vypíše camel
print $fruit_color{"apple"}; # vypíše red

Pri preklade prechádza strom operácií niekoľkými fázami vrátane vyhodnocovania konštantných výrazov (constant folding), šírenia kontextu a optimalizácie typu peephole.^[34] Keďže syntaktickú analýzu môže ovplyvniť kód vykonaný ešte počas prekladu (napríklad v bloku BEGIN), medzi programátormi sa hovorí, že Perl (jazyk) dokáže analyzovať iba perl (program).^[35] Jeffrey Kegler v roku 2011 formálne dokázal domnienku Adama Kennedyho, autora nástroja PPI, že syntaktická analýza Perlu je vo všeobecnosti nerozhodnuteľná.^[36] Pre klasický systém Mac OS existoval samostatný port MacPerl, ktorý napísal Matthias Neeracher.^[37] Väčšina Perlu je prenosná medzi operačnými systémami;^[38] jeho zdrojový kód sa dá skompilovať na viac ako 100 platformách.^[18]

Podľa oficiálnych FAQ sa Perl hodí najmä na rýchle prototypovanie, systémové nástroje, správu systémov, prístup k databázam, grafické programovanie, prácu so sieťou a programovanie pre web.^[10] V druhej polovici 90. rokov vzniklo veľa webových aplikácií a stránok využívajúcich Perl, napríklad IMDb, Craigslist, Bugzilla a cPanel.^[13] Doug Sheppard ho v roku 2000 označil za „švajčiarsku armádnu motorovú pílu medzi skriptovacími jazykmi“.^[4] Časopis Salon v roku 1998 citoval jeho priaznivcov, podľa ktorých je Perl nenahraditeľnou „lepiacou páskou“, ktorá drží pohromade celý web.^[39]

Perl má podľa stránky perl.org celosvetovú komunitu s viac ako 230 miestnymi skupinami, e-mailovými konferenciami a diskusnými webmi; rozvoj jazyka podporuje nadácia The Perl Foundation.^[7]

Randal Schwartz od konca 80. rokov podpisoval svoje e-maily a príspevky v Usenete vetou „Just another Perl hacker,“ (skratka JAPH) a neskôr ju začal písať ako program v Perle. Ďalší programátori potom začali písať dômyselné alebo zámerne nečitateľné programy s rovnakým výstupom.^[10] Známy je aj podpis s implementáciou šifry RSA na päť riadkov, napísaný čiastočne v Perle a čiastočne v kalkulačke dc.^[40]

Nasledujúci program, ktorý vypíše text „Just another Perl / Unix hacker“, získal druhú cenu v 5. ročníku súťaže Obfuscated Perl Contest:^[41]

@P=split//,".URRUU\c8R";@d=split//,"\nrekcah xinU / lreP rehtona tsuJ";sub p{
@p{"r$p","u$p"}=(P,P);pipe"r$p","u$p";++$p;($q*=2)+=$f=!fork;map{$P=$P[$f^ord
($p{$_})&6];$p{$_}=/ ^$P/ix?$P:close$_}keys%p}p;p;p;p;p;map{$p{$_}=~/^[P.]/&&
close$_}%p;wait until$?;map{/^r/&&<$_>}%p;$_=$d[$q];sleep rand(2)if/\S/;print

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Perl

• Domáca stránka projektu (po anglicky)
• Perl dokumentácia (po anglicky)
• Perl Monks - legendárny komunitný portál venovaný Perl-u (po anglicky)
• CPAN - masívna knižnica použiteľného kódu (po anglicky)
• Bratislava Perl Mongers Archivované 2009-05-29 na Wayback Machine
• Slovenská stránka o Perl-e (neaktuálna) Archivované 2013-05-05 na Wayback Machine
• seriál o Perl-e na linuxsoft.cz Archivované 2005-08-19 na Wayback Machine

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Perl na anglickej Wikipédii a Perl na českej Wikipédii.