Travis Roy
|
Travis Roy | |
 | |
| Štátna príslušnosť |  USA |
| Narodenie | 17. apríl 1975, Yarmouth, Maine, USA |
| Úmrtie | 29. október 2020 (45 rokov), Burlington, Vermont, USA |
| Pozícia | útočník |
| Výška a váha | 180 cm, 76 kg |
| Hral za | Boston University |
| NHL draft | nedraftovaný |
| Hráčska kariéra | 1995 – 1995 |
Travis Matthew Roy (* 17. apríl 1975, Yarmouth, Maine, USA – † 29. október 2020, Burlington, Vermont, USA) bol americký hokejový útočník, spisovateľ a filantrop. Bol hráčom Boston University, ale už vo svojom prvom zápase, po jedenástich sekundách strávených na ľade, narazil hlavou do mantinelu a zostal od krku nižšie ochrnutý.[1]
Po náročnej rekonvalescencií založil nadáciu zameranú na pomoc ľuďom s poranením miechy, časť výťažku putuje aj na výskum zranení miechy. K máju 2021 nadácia vyzbierala vyše 4,5 milióna amerických dolárov.[2]
Hokejová kariéra a zranenie
[upraviť | upraviť zdroj]S hokejom začínal v rodnom Maine, ale neskôr sa presťahoval do štátu Massachusetts, aby sa mohol v športe rozvíjať. V hokejovej akadémií sa zaradil medzi najtalentovanejších mladých hráčov a viacero univerzít mu ponúklo športové štipendium.[3] Vybral si Boston University, ktorá patrila medzi vysoké školy s najrozvinutejším hokejovým programom v Spojených štátoch. Rok pred Royovým príchodom vyhral jej hokejový tím celoštátny titul.[4] V tíme pôsobili aj budúci významní hráči NHL Mike Grier, Jay Pandolfo alebo Chris Drury.
Roy zanechal veľmi dobrý prvý dojem na tréningoch a bol jedným z iba niekoľkých prvákov, ktorých zapísali súpisku pred otváracím zápasom sezóny. Boston University hostili University of North Dakota. Roy sa prvýkrát dostal na ľad v tretej minúte zápasu. Puk sa ocitol za bránou Severnej Dakoty, kam za ním Roy vykorčuľoval stíhaný protihráčovým obrancom. Avšak vo vysokej rýchlosti stratil stabilitu a vrazil hlavou do mantinelu.[5]
Na ľade zostal zostal nehybne ležať. Keď sa prebral z bezvedomia, sťažoval sa, že si necíti nohy. Ochrnul od krku nižšie a do konca života bol odkázaný na invalidný vozík. Napriek tomu sa po náročnej rekonvalescencií vrátil k štúdiu na univerzite, kde promoval v roku 2000.
Život po zranení
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1998 napísal autobiografiu. Knihe dal názov Eleven Seconds (Jedenásť sekúnd); presne toľko sekúnd stihol odohrať v univerzitnej lige. V knihe píše o hokejovej kariére, ako aj o živote po zranení. V tom období sa Roy natrvalo usadil v Bostone, pretože metropola mu umožňovala viesť samostatnejší život ako rodné mestečko.
Za jeho boj s osudom sa mu dostalo niekoľkých významných pôct v hokejovom prostredí. Jeho číslo 24 slávnostne vyvesila Boston University pod strop haly. Stal sa vôbec prvým hráčom vo vyše storočnej histórii tímu, ktorému vyradili číslo z obehu. Jeho spoluhráč a spolužiak z univerzity Chris Drury ho navštívil so Stanleyho pohárom, ktorý vyhral ako hráč Colorado Avalanche v roku 2001.
V osobnom živote sa venoval filantropií a založil dobročinnú organizáciu zameranú na pomoc ľuďom žijúcim s poranením miechy. Zomrel 29. októbra 2020 na pooperačné komplikácie.[6]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ BRODSKY, Max. E:60 Travis Roy Feature [online]. 2015-10-15, [cit. 2021-05-16]. Dostupné online.
- ↑ Travis Roy Foundation | Spinal Cord Injury Grants & Research [online]. Travis Roy Foundation, [cit. 2021-05-16]. Dostupné online.
- ↑ LASKOWSKI, Amy. Travis Roy, 20 Years Later [online]. bu.edu, 2015-10-29, [cit. 2021-12-17]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Contact Elite Prospects [online]. eliteprospects.com, [cit. 2021-12-17]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ CULLEN, Kevin. Leading a purposeful life, chosen by challenges [online]. bostonglobe.com, 2015-08-01, [cit. 2021-12-17]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ PAYBARAH, Azi. Travis Roy, Who Inspired Millions After a Hockey Tragedy, Dies at 45 [online]. nytimes.com, 2020-10-30, [cit. 2021-12-17]. Dostupné online. (po anglicky)